J. J. Rainer a Vysoké Tatry

J. J. Rainer a Vysoké Tatry

Pred 220 rokmi, 3. apríla 1800, sa narodil v Spišskej Sobote Ján Juraj (Johann Georg) Rainer.

Jeho otec Eliáš bol miestny mäsiar a živnostník, a tak sa aj Juraj po dvoch rokoch štúdia na kežmarskom lýceu rozhodol pre toto remeslo. Keď sa ako 28-ročný oženil s Alžbetou Bartschovou (1810 – 1867) z Matejoviec, bol majiteľom vlastného mäsiarstva a zakrátko si manželia prenajali dve reštaurácie (v Poprade a Spišskej Sobote).

V roku 1833 požiadali Rainerovci Karola Csákyho – vtedajšieho majiteľa Smokovca, o možnosť prenájmu kúpeľnej osady. Ten súhlasil, napriek tomu, že predchádzajúci nájomníci neboli v podnikaní úspešní. Rainerovci sa oduševnene pustili do úpravy okolia, do opráv zanedbaných budov a ich zariadenia. Vďaka nim pribudli chodníky, altánky, lavičky, upravili pramene a vybudovali vodovod, ktorým zásobovali budovy vodou z Piatich prameňov.

Informácie o začiatkoch pôsobenia Rainerovcov v Smokovci sú veľmi strohé a nepresné. Vyplýva z nich, že do roku 1839 vyrástli v Smokovci štyri nové domy – Flóra, Rigi, Čarovný dom a rovnomenný predchodca terajšieho Švajčiarskeho domu. Dodnes stojí už len architektonicky dotvorená a podmurovaná vila Flóra, ktorú Rainerovci výhodne kúpili a rozobratú premiestnili do Vysokých Tatier z bývalej cholerovej izolačky v Kvetnici. Dôležitým míľnikom v dejinách kúpeľnej osady bolo v roku 1839 zriadenie studenej vodoliečby podľa metodiky známeho nemeckého ľudového liečiteľa Vincenza Priessnitza. Spočiatku išlo len o drevený žľab, prečnievajúci z vrchu skalnej stienky, napájaný vodou z Piatich prameňov, pod ktorým sa „pacienti“ sprchovali.

Následne dal Rainer v nevyužívanej budove nad prameňmi kyselky vyhĺbiť dno, kde vznikol krytý bazén a zvonku pristavali ohrádky pre sprchy. Voda nebola vyhrievaná a hostia spočiatku využívali zariadenie zdarma. Kúpeľný lekár, dr. Posewitz, záujemcom predvádzal aj rôzne „cviky na posilnenie“. V pamätnej knihe, ktorú založili Rainerovci, je na zadných stranách evidencia hostí, ktorí sa podrobili vodoliečbe. Nebolo ich veľa, ale z evidencie vyplýva, že sa v Smokovci spravidla zdržiavali niekoľko týždňov, či dokonca mesiacov. Klienti pochádzali snáď zo všetkých spoločenských vrstiev. O Rainerovcoch sa traduje, že veľkou mierou prispeli k demokratizácii cestovného ruchu. O tom svedčí aj skutočnosť, že v jedálni sedeli všetci pri jednom stole. O ich dojmoch a spokojnosti počas pobytu v osade hovoria záznamy v pamätnej knihe, ktorá je uložená v archíve ŠL TANAP-u. Písané sú v rôznych jazykoch (jediný v slovenčine!) a odlišujú sa aj obsahovo, či štylizačne. Veď vedľa postrehov remeselníkov, učiteľov, umelcov je aj zápis saského kráľa Fridricha Augusta II.

Neodmysliteľnou súčasťou pôsobenia Rainerovcov v Smokovci bolo turistické sprístupňovanie okolia. Ján Juraj sa sám zúčastnil na ním iniciovanej a financovanej výstavbe chodníkov na Hrebienok, Karlov posed, Peknú a Slavkovskú vyhliadku. Veľkým prínosom pre turistov v oblasti Studených dolín a smerujúcich na Lomnický štít bolo v roku 1865 sprístupnenie Rainerovej chaty na Starolesnianskej poľane.

Poslednými veľkými investíciami počas spravovania kúpeľov Rainerovcami bola výstavba (súčasného) Švajčiarskeho domu a prvej poschodovej murovanej budovy vo Vysokých Tatrách – Bellevue (na fotografiách).

 

 

 

 

Po smrti manželky Rainer stratil záujem o prenájom Smokovca a v októbri 1868 odovzdal vedenie osady viedenskému podnikateľovi spišského pôvodu Karolovi Melicharovi Schwarzovi.

Ján Juraj Rainer zomrel vo svojom rodisku – v Spišskej Sobote dňa 23. februára 1872. Spolu s manželkou Alžbetou sa vďaka skromnosti a mimoriadnej pracovitosti zapísali výrazným písmom do histórie najstaršej tatranskej osady – dnešného Starého Smokovca.

„Ich krédom bola úcta k návštevníkom i k tatranskej prírode“. Táto veta na pamätnej tabuli poniže prameňa smokoveckej kyselky vystihuje tridsaťtriročné pôsobenie Rainerovcov v kúpeľnej osade.

Ivan Bohuš ml.