Belo Kapolka: Mesiac nad Prostredným hrotom

Môže detského čitateľa 21. storočia osloviť kniha, ktorá sa páčila jeho rodičom?

Deti  20. storočia, ale aj toho nášho hľadali a hľadajú lásku, priateľstvo, pochopenie, istotu, miesto, kde sa cítia bezpečne, slobodu v rozhodovaní, odvahu a zodpovednosť. O ceste za týmito hodnotami sa dozvedáme prostredníctvom rozprávača šiestich príbehov, chlapca, ktorý predškolský vek prežíva na vysokohorskej chate so svojím otcom –  chatárom. Akosi sme si zvykli na to, že slovenská literatúra toto prostredie idealizovala. V Kapolkovej próze sa však aj tu objavuje ľudská ľahostajnosť, podrazy, intrigy a závisť.

Detských priateľov chlapcovi nahrádza pes Bak. Pes, ktorého chcel chlapec ,,chrániť pred celým svetom.“ Hoci neuspel, uvedomuje si, že treba ísť ďalej. A tak sa v nasledujúcich príbehoch posúva v čase, priestore a konaní. Už nebýva s otcom na chate, ale s mamou v osade, chodí do školy, lyžuje. Chlapcova odvaha povedať otcovi, že nechce lyžovať závodne, je jednou z najťažších skúšok ich vzťahu, ktorú zložili otec i syn.

Horské prostredie, neprikrášlené postavy, viera v ľudské dobro a jazyk jednoznačný a úprimný iste pritiahnu k čítaniu ďalšiu generáciu čitateľov.

 NA SKLADE